Viackrát som sa sám seba opýtal, čo ma na jeho knihách tak priťahuje. V prvom rade je to samotná kontroverznosť jeho kníh. Nie len témy, o ktorých píše, ale predovšetkým prístup k nim je doposiaľ ojedinelý. Mám rád históriu, politiku a konšpiračné teórie a toho všetkého je Brown plný. Snaží sa čitateľom ukázať, že náš svet nie je čiernobiely a veci sú možno iné, ako sa na prvý pohľad zdajú.
Aký je teda Stratený symbol? Ak som pokladal DaVinciho kód a Anjelov a démonov za perfektné, tak Stratený symbol je veľmi dobrý. Dej je napínavý od samého začiatku a o neočakávané situácie skutočne nie je núdza. Celý príbeh trvá 12 hodín a z Európy, kolísky kultúry a dejín, sa presunul do hlavného mesta Nového sveta - Washingtonu, D.C. Dan Brown sa snaží čitateľom predostrieť dejiny tohto mesta. Nie je to totiž len mesto, ktorého architektúra je kópiou antickej, či staroegyptskej, ale je to predovšetkým mesto, v ktorom je evidentný vplyv slobodomurárstva už od jeho založenia a celé je symbolom. Tak ako aj pri jeho predošlých tituloch, aj v tomto som mal pocit, že som priamo v deji a prechádzam sa ulicami D.C, blúdim v Kapitole, či obdivujem Washingtonov pamätník.
Za tie „roky" sa zmenil aj samotný Robert Langdon. Svoje názory už neprezentuje tak tvrdo ako v predošlých dielach a neviem sa zbaviť pocitu, že Dan Brown napísal tento príbeh ako svojské ospravedlnenie. Ospravedlnenie sa ľuďom, ktorý jeho knihy možno nepochopili správne a negatívne im ovplyvnili život. Langdon sa verejne prihlásil ku kresťanstvu a priznal sa, že sa každú nedeľu modlí v kaplnke Harwardu. Tento okamih ma prekvapil asi najviac v celom románe. O DaVinciho kóde sa hovorilo, že rozdeľuje. Rozdeľoval predovšetkým ľudí, ktorí boli o svojich názoroch skalopevne presvedčení a za žiadnu cenu neprijali argumenty druhej strany. To je ale chyba ľudí a nie knihy. Stratený symbol spája. Zdôrazňuje, že viera každého z nás je jedinečná, ale v podstate sa všetci usilujeme o to isté - o poznanie a spásu. Je to aj ekumenický román - zjednocuje, vyzýva na vzájomné pochopenie a rešpekt. Tradičný konflikt viery a vedy je tu rozobraný skutočne hlboko. Nová veda noetika, veda, ktorá dokáže zmerať hmotnosť ľudskej duše, myšlienky, či silou mysle ozdravovať sa snaží vedecky pozrieť na pravdy viery. Múdrosť Petra Solomona, nie len ctihodného majstra slobodomurárov, upozorňuje na katastrofálne dôsledky pre ľudstvo, ak by sa múdrosť dávnych mystérii (absolútne poznanie), alebo vedy dostala do rúk nehodného človeka. Vedecký pokrok bude napredovať naďalej, ale v každom pokuse musíme mať na pamäti jeho dôsledky. Veda bez morálky nás totiž zničí.
V tomto článku som nechcel detailne rozoberať dej diela. Nechcem Vás totiž o tento pôžitok pripraviť, skôr navnadiť. Stratený symbol sa oplatí prečítať. Mne táto kniha pomohla pochopiť vzťah medzi vedou a vierou a taktiež mi pripomenula, že tolerancia nie len medzi náboženstvami je určite potrebná. Cesty môžu byť rôzne, ale cieľ je spoločný. Nakoniec si dovolím odcitovať Alberta Einsteina, ktorého cituje aj samotný Dan Brown v tomto titule: „To, čo je pre nás nepreniknuteľné, naozaj existuje. Za tajomstvami prírody zostáva niečo tajomné, nedefinovateľné a nevysvetliteľné. Mojím náboženstvom je uctievanie tejto sily za všetkým, čo môžeme pochopiť"
Venované P.J.
